Ekitundu ekiriwo kati: OKWEETUKUZA
Omusomo Empisa z'okwelongosa n'amazzi n'okumala ekyetaago
آداب الاستنجاء وقضاء الحاجة تتضمن مجموعة من الضوابط التي يجب على المسلم اتباعها. عند دخول الخلاء، يستحب تقديم الرجل اليسرى وذكر دعاء خاص. يجب ستر العورة وعدم إيذاء الناس، كما يحرم استقبال القبلة أو استدبارها أثناء قضاء الحاجة. بعد الانتهاء، يجب الاستنجاء بالماء أو الاستجمار بالأحجار أو المناديل. الحدث ينقسم إلى حدث أصغر يتطلب الوضوء، وحدث أكبر يتطلب الغسل. الطهارة تعتمد على الماء الطهور، وهو الماء الخالي من النجاسة. هذه الآداب تساهم في الحفاظ على النظافة والطهارة في الإسلام.
الآداب المتعلقة بقضاء الحاجة والاستنجاء في الإسلام تعتبر جزءاً أساسياً من تعاليم الدين، حيث تساهم في تعزيز النظافة الشخصية والاحترام للآخرين. عند دخول الخلاء، يُستحب تقديم الرجل اليسرى وذكر الدعاء، مما يعكس أهمية النية الطيبة في كل فعل يقوم به المسلم. يجب على المسلم أيضاً ستر عورته وعدم قضاء حاجته في الأماكن التي قد تؤذي الناس، وهذا يعكس احترامه لمشاعر الآخرين. يُحظر استقبال القبلة أو استدبارها أثناء قضاء الحاجة، إلا في حال عدم وجود ما يستر الشخص، مما يدل على أهمية الاتجاه نحو القبلة في كل جوانب الحياة. بعد الانتهاء من قضاء الحاجة، يجب على المسلم أن يقوم إما بالاستنجاء بالماء أو الاستجمار، مما يضمن الطهارة والنظافة. الحدث في الإسلام هو وصف معنوي يمنع المسلم من أداء الصلاة حتى يتطهر، وينقسم إلى حدث أصغر يتطلب الوضوء، وحدث أكبر يتطلب الغسل. الوضوء هو طهارة بدنية ترفع الحدث الأصغر، ويجب على المسلم أن يكون على دراية بنواقض الوضوء التي تشمل البول والغائط، مس الفرج بشهوة، أكل لحم الجمل، وزوال العقل. هذه التعاليم تعزز من قيمة الطهارة في الإسلام وتساعد المسلمين على الالتزام بالآداب الشرعية.
Empisa z'okumala ekyetaago
Kikubirizibwa eri oyo ayagala okuyingira emmanju okukulembeza okugulu kwe okwa kkono, era agambe nti: "Bismillahi, Allahuma inni a-udhu bika minal-khubuthi wal-khaba-ithi" Ekitegeeza nti: "Mu Linya lya Allah, neekingiriza ne Allah okuva eri obubi bw'amajinni amasajja n'amakazi"
Kikakata ku Musiraamu okubikka obwereere bwe okuva eri amaaso g'abantu mu kiseera ng'amala ekyetaago kye.
kigaanibwa eri omuntu okumala eky'etaago mu kifo ekinakuwaza abantu
Omusiraamu bwaaba ali mu ekyeererezi takkirizibwa kumala kyetaago kye mu kinnya kubanga musobola okubaamu ebisola byaakosa obo bbyo okumukosa.
Kisaana gyaali obutatunula eri ekibula wadde okukikuba omugongo ekiseera nga amala ekyetaago, naye bwaaba ali mu lukale nga tewaliwo kisenge kimwaawula na ludda lwa kibula kimukakatako okwebika, kulwe kigambo kya Nabbi ebyengera n'emirembe bibeere ku ye; "Wekibanga mugenze emmanju temutunula mu kibula wadde okukikuba amabega nga mufuka oba nga mweyamba" (Al Bukhari:394 Muslim:264)
Kyateeka gya'ali okwekuuma obutagwa ku ngoye ze wadde ku mubiri gwe kintu kyonna mu bikyaafu era alina okunaaza ewo wekiba kigudde.
Bw’aba amazze okumala ekyetaago kye, alina okukola emu ku nsonga ebbiri:
Istinja: kwe okuyonja ekifo omusulo n’obukyaafu we bifulumira mu mubiri n’amazzi
Istijmar: kwe okuyonja ekifo omusulo ne obukyafu we bifuluma nga tukozesa ebipapula bisatu oba okusingawo, amafufungu , oba ekintu ekifaananako bwe kityo ekirongoosa omubiri n’okugulongoosa obucaafu.
Ekizuusi
Kiba kitendo ekiba ku muntu nga kimulemesa okuyimirizaawo esswala nga tannaba kweetukuza, naye sikintu kikwatwaako oba kirabwaako nga bwoolaba ennagisi
Ekizuusi kiva ku musiraamu singa afuna wuzu oba ng'anaabye n'amazzi amatukuvu: era ago g'emazzi agateetabiseemu nagisi yonna ekyuusa langi, mpooma oba mpunya yaago.
Ekizuusi kiteekululwaamu emiteeko ebiri
Ekizuusi ekitono n'okufuna wuzu okukyejjako
Omusiraamu singa atuukibwaako ekizuusi ekitono, aba alina okufuna wuzu asobole okusaala, era nga ezimu ku mbeera z'ekizuusi ekitono (ebyonoona wuzu) :
1. Omusulo n'empitambi, na buli kimu ekifulumidde mu bufulumiro bwabyo (emmaaso n'emabega) ng'omukka, Allah ow'ekitiibwa agamba ng'ayogera ku byonoona wuzu: (oba omu ku mmwe singa aba ava kweeyamba). Ne Nabbi ebyengera n’emirembe bibeere ku yye yagamba ng'ayogera ku muntu abuusabuusa oba afunye ekizuusi ng'ali mu kusaala: (nedda, tava mu sswala mpaka ng'awulidde eddoboozi oba empewo ebiva ku kuyisa omukka)hadith yayogerwa bukhari ne muslim
2. Omuntu okwekwaata ku bwereere bwe n'ekibatu kye ekikalu olw'obwaagazi, yagamba nabbi okusaasira ebyengera n’emirembe bibeere ku yye: "oyo yenna akwaata ku bwereere bwe afune wuzu" (yayogerwa abu dauda ya 181)
3. Omuntu okulya enyama y'engamiya, Nabbi Muhammad okusaasira ebyengera n’emirembe bibeere ku yye yabuuzibwa nti: tufune wuzu nga tulidde enyama y'engamiya? N'agamba nti: "yye". Hadith yayogerwa imaam muslim.
4. Omuntu okuba nga takyaategeera, nga kivudde ku tulo, okugwa eddalu ,okuzirika oba okutamiira.